Našou obľúbenou zastávkou po ceste autom bývajú Benátky – za mňa najkrajšie mesto na svete, ktoré jednoducho nemá páru v každom ročnom období. Tak nás napadlo, že vyskúšame sa tentokrát do Benátok dopraviť vlakom z Viedne. Objednali sme si rýchlik rakúskych železníc OBB, ktorý nás vyšiel necelých cca. 50€ pre troch plus raz taký príplatok za prvú triedu, ktorá bola naozaj veľmi pohodlná s dostatkom súkromia. Pri vystupovaní sme si pozreli aj druhú triedu, ktorá vyzerala tiež pohodlne. Vo vlaku sú ale rakúske ceny, takže odporúčam si zo sebou zobrať aspoň vodu, malá fľaška stála 3,5€. Cesta prebiehala veľmi kľudne, vlak zastavoval cca. každú pol hodinu a miestami bol úchvatný výhľad z okna na hory. Rozhodne to bolo pohodlnejšie ako autom a navyše aj lacnejšie. Veľkou výhodou je, že hlavná stanica v Benátkach – Santa Lucia sa nachádza priamo v centre a doslova rovno z vlaku už ste pri kanáli a môžete ísť na loď alebo do úzkych uličiek. Vlak vyrážal okolo obeda a prihližne o osmej sme už boli v Benátkach.

Našli sme si ubytovanie na jednu noc cez booking.com. Tentokrát sme nemohli použiť náš obľúbeny Homeexchange aj keď tam je veľa skvelých ponúk ale minimálny pobyt niekoľko dní. Rovno zo stanice sme sa dopravili do hotela, zložili si veci a vybrali sa do úzkych uličiek. Benátky majú neopakovateľné čaro aj v januári. Hoci bol mimoriadne chladný deň cca. 3 stupne v noci, prechádzka po uličkách sa dala skvele ukončiť na vyhrievanej terase reštaurácie. Pokiaľ chcete naozaj zážitok na zimu tak odporúčam sériu krásne vysvietených reštauráciu pri moste Rialto priamo pri Grand Canal. Majú vyhrievané terasy priamo nad vodou s výhľadom priamo na most Rialto, lepší výhľad tažko nájdete a hlavne sedíte vonku v teple aj keď všade okolo je zima. Samozrejme za polohu sa platí, takže reštaurácia nieje najlacnejšia, ale stále je to znesitelné a za 90€ sme boli vybavení aj fľašou prosecca a ustricami.

Ďalší deň sme si ráno na hoteli nechali batožinu a strávili skoro celý deň túlaním sa po meste. Oplatí sa kúpiť hneď na začiatku celodenný lístok na vaporetto – vodný autobus. Stojí síce 25€/osoba ale dostanete sa tak všade a navyše z lode si skvele vychutnáte atmosféru benátok . My sme stihli pozrieť na ostrov Murano kde sú slávne sklárske dielne a stráviť príjemné poludnie v romantických benátkych uličkách s obedom v malej reštaurácí. Let na Sardíniu sme mali až neskoro večer takže až do západu slnka sme sa túlali po benátkach. Na záver sme si vyzdvihli batožinu v hoteli a vydali sa na letisko. Čo bolo prekvapujúce aj v zime bolo mesto veľmi plné a živé. Tu zrejme nikdy nemajú slabú sezónu

Na letisko sa nejlepšie dostanete opäť loďou. Z viacerých zastávok napr. San Marco premávajú lode priamo na letisko. Loď nás stála 19€/osoba ale opäť to stálo za to. Bolo to pohodlné a po skoro hodine plavby sme vystúpili priamo na letisku. Skvelé. Trochu mi to pripomínali letisko na Maldivách, kde vás tiež vyložia z lode rovno na letisko. Z Banátok ku nám na letisko Olbia lieta spoločnosť Volotea a to po celý rok s jedinou prestávkou v januári.

Benátky sa najlepšie vyhutnávajú z vody a kto by si chcel dopriať ešte zážitok extra tak z našich vyskúšaných môžem odporučiť tieto:

Plavba na Gondole. Oplatí sa nájsť si miesto menej preplnené a ďalej od hlavného kanálu. My obľubujeme stanicu gondoly San Toma, menej rušné miesto, kde vás gondoliér prevezie po úzkych kľudných ale krásnych kanáloch, mimo hlavného ruchu. Tá správna benátska romantika Gondoliéri majú všade fixnú cenu 90€ za jazdu cca. 40min. Máme ale tip ako sa previezt na pravej gondole iba za 2€. Práve na mieste San Toma premáva aj gondolový „trajekt“ ktorý vozí každú chvíľu z jednej strany grand canala na druhú. Jazda je síce len pár minút ale veľa neminiete a preveziete sa na skutočnej gondole

Vodný taxík Na rozdiel od Gondoly jazda vodným taxíkom sa najviac odí práve na hlavnom kanáli. Vychutnávať si pohľad zo zadnej paluby je fantastický zážitok a je to tak nádherné, že sme to dokonca zvolili aj na naše svadobné fotky. Pokiaľ sa poskladáte viacerí tak to vobec nieje drahé. My sme za jazdy od San Marco na Piazza Roma cca. 15 min dali 70€. Pre porovnanie jedna jazda vaporettom – vodným autobusom na rovnakej trase stojí 9,5€/osoba.

The post Netradičná cesta na Sardíniu – cez Benátky vlakom a lietadlom appeared first on Život pri mori.

Približne od roku 2009 bolo umožnené miestnym ubytovať turistov aj na lokálnych ostrovoch, čo bolo predtým zakázané. Pre Maldivy to bol prvý krok k dostupnejšiemu turizmu a zároveň umožnenie priameho zárobku z turizmu pre domácich. Pre porovnanie, cena za noc v rezortných ostrovoch začína na 500€ na noc, na lokálnych ostrovoch aj od 50€. Má to svoje výhody aj nevýhody. Popíšem vám naše skúsenosti.

Na Maldivách sme už po piaty krát. Prvý krát sme boli v roku 2017 a to na ostrove Huraa, približne pol hodinu plavby z hlavného mesta Male (kde je aj letisko). Bolo to obdobie keď začínal vzostup ubytovania na lokálnych ostrovoch. Miestny sa to ešte len učili robiť a v začiatkoch boli ubytovania veľmi jednoduché a ekonomické – ale aj lacné. Musíme sa priznať, že nám to moc nevyhovovalo ale zato sme boli uchvátení krásou podmorského života, ktorú sme spoznávali formou výletou loďou so šnorchlovaním, čo bolo priamo u miestnych veľmi dostupné a kvalitné. Čistota samotného ostrova bola tiež slabšia a boli sme z toho trochu sklamaní. V tej dobe tu ešte nebolo toľko turistov a miestny sami pre seba o to až tak nedbali, taký sme mali z toho pocit. Podmorský život, dokonale čisté more a krásne pieskové pláže nás však tak uchvátili, že sme išli o rok znova.

Ďalší rok sa nám podaril skvelý objav, novo otvorený hotel Araamu Holidays na ostrove Dhiffushi. Tento ostrov, je ešte ďalej od letiska, ale stále dobre dostupný (40min plavby rýchlym člnom). Konečne sme našli ubytovanie na lokálnom ostrove, ktoré nám úplne vyhovovalo a aj miestny sa už naučili, ako viacej vyhovieť turistom. Zrejme si zobrali skúsenosti z rezortov, kde veľa z nich pracuje. Veľmi príjemný malý hotel v koloniálnom štýle (drevo a zemité farby) s malou reštauráciou ,kde dobre varili a službami hotela strednej kategórie. A to všetko za výbornú cenu, v tej dobe cca. 100€ na noc. Tiež mali skvelé výlety vlastnou loďou a celý ostrov mal veľmi príjemnú atmosféru.

Na ostrov Dhiffushi sme sa potom vrátili ešte dva krát, a vždy do toho istého hotela, kde sme boli spokojní. Postupne bolo vidieť pribúdajúce množstvo malých hotelov a aj miestny začali vylepšovať infraštrukúru ostrova a postupne revitalizovať pobrežie. V roku 2020 malé hotely začali rásť doslova ako „huby po daždi“. Trochu nás zaskočila aj nezvyčajne vysoká stavba, ktorá sa do krajiny moc nehodila a vyčnievala nad všetko ostatné. Medzitým sa aj v hlavnom meste Male udiali veľké zmeny. Hlavnú časť mesta spojili obrovským mostom cez more s vedľajším ostrovom Hulhumale kde sa nachádza letisko. Postupne tam začali stavať aj veľké sídlisko, čo podľa nášho názoru strašne kazí vzhľad krajiny a vidno ho už z veľkej diaľky. Naštastie ostrov Dhiffushi je dostatočne ďaleko od tohto drastického stavebného zásahu do krajiny.

Maldivy sme navštívili aj počas covidu v roku 2021, to bolo skvelé obdobie. Išli sme tradične na náš obľúbený ostrov Dhiffushi do toho istého hotela, kde sme boli istú dobu jediný hostia. Ostrov bol takmer úplne bez turistov a miestny boli veľmi milí a vďační, že sme prišli. Tak sme tam zostali skoro tri týždne. Na záver sme si vyskúšali na pár dní aj rezortný ostrov Cinnamon Dhonveli, kde sa nám podarilo dostať do novo postavenej Water villa, domčeku na vode. Bol naozaj úchvatný, so sklenenou podlahou na pozorovanie rybičiek priamo z obývačky, ale úplne to stačilo na pár dní. Hlavne sa nám podarilo vyjednať skvelú cenu, lebo bolo obdobie Covidu a bolo tu strašne málo ľudí. Teraz stojí takýto domček na vode viac ako 1000€ za noc, to by sme za to rozhodne nikdy nezaplatili. Covidové obdobie malo aj svoje výhody

Na Maldivy sme sa vrátili teraz v roku 2024 opäť na náš obľúbený ostrov Dhiffushi. Boli sme veľmi milo prekvapení ako ostrov vylepšili, vyčistil a bolo vidieť aj množstvo ďalších hotelov vo výstavbe. Pribudlo aj množstvo obchodíkov s potravinami, suvenírmi a aj reštaurácií. Tentokrát sme sa rozhodli vyskúšať novinku, ktorá nám doslova vyrazila dych. Novo otvorený hotel Stone Hotes Dhiffushi, ďaleko prekročil doterajšiu úroveň ubytovania na lokálnych ostrovoch a už sa dá plnohodnotne zrovnávať s rezortom ale s výhodou lokálneho života na skok. Hotel sa nachádza priamo na pláži a čerešničkou na torte bol infinity bazén na deviatom poschodí s najkrajším výhľadom aký som kedy videl, a to už som videl všeličo. Výhľad z izby a balkóna bol rovnako neprekonateľný, veľmi vkusne prevedenie a dekor hotela v kombinácí prírodného kameňa a dreva fúziou moderného a tradičného. Vynikajúce jedlá na úrovni rezortu. Výlety na koralové útesy za skvelé ceny takže Maldivy si tak užili opäť naplno. Aj v roku 2025 sa sem opäť vraciame.

S hotelom Stone Hotel, kde sme boli mimoriadne spokojní sme navyše nadviazali spoluprácu takže pokiaľ by ste chceli zažiť tiež takúto dovolenku, ozvite sa nám. Máme na ostrove známosti, pomôžeme a poradíme vám vybaviť ubytovanie za dobrú cenu, letenky, dopravu z letiska a tipy čo sa oplatí vidieť. Nižšie si môžete pozrieť viac informácií hotely. Pokiaľ by ste mali otázky, neváhajte sa nás opýtať.

The post Dovolenka na Maldivách – naše skúsenosti z lokálnych ostrovov appeared first on Život pri mori.

Keď sme dom kúpili, záhrada bola zanedbaná a zarastená. Väčšinu pokrývali oleandre, rôzne okrasné rastliny, dva staré figovníky a aj krásna palma. Ako prvé sme sa rozhodli zbaviť sa oleandrov, a zachovať len plodivé rastliny a palmu. Bola to ale výzva, koreňe boli za tie roky hlboké, a rastliny veľmi odolné. Prvé týždne pripomínala záhrada skôr bojisko. Najväčší oleander som nazval beštia a poraziť ho trvalo niekoľko dní

Na začiatku som robil všetko ručne, lebo do auta sa nezmestilo všetko náradie čo som mal na slovensku. Na druhý krát s motorovou pílou to už išlo ako po masle a zbavili sme sa všetkého čo sme chceli. Zostala nám celkom pekná kopa dreva, ktorého zvyškami kúrime dodnes a veľká kopa odpadu čo „rituálne“ zhorela vo veľkom ohni mimochodom na Sardíní je pálenie odpadu zo záhrad povolené ale od novembra do apríla, potom už prísny zákaz.

Po tom čo sme záhradu vyčistili sme vysadili veľkú časť zemiakmi a zeleninou (to sme ešte nemali našu minifarmu) a chceli sme si niečo dopestovať priamo na dome. Pôda bola ale veľmi piesčitá, a na pestovanie nie moc vhodná. Tak padlo rozhodnutie, že väčšinu plochy pokryjeme umelou trávou, pre jednoduchosť údržby a ako ideálna herňa pre deti. Pestovanie sme ponechali iba na menšej ploche z bočnej strany. Prvá provizorná verzia bola hotová.

Medzitým však prišiel neuveritelný objav, v inzercí na facebooku som narazil na obrovskú nerezovú vaňu, ktorá pôvodne slúžila pri výrobe syrov. Predávali ju priamo zo syrárskeho závodu neďaleko Sassari, vaňu som bol hneď pozrieť a pripomenula mi nerezové bazény aké som videl v slovenských aquaparkoch a bolo rozhodnuté. Spravím z nej nerezový bazén, možno prvý na Sardíní lebo tu niečo také nieje vôbec bežné.

Pre umiestnenie bazéna bolo treba vykopať jamu, samozrejme ručne. Bohužiaľ padli za obeť dva staré citrónovníky a mirto, z ktorého sme ešte stihli spraviť lahodný likér. Ťažkým orieškom bolo hlavne priemiestniť budúci bazén na miesto. Nikde v okolí som nezohnal dostatočne silnú mechanickú ruku s vyložením na 12m, nakoniec musel prísť až zo Sassari a aj to bolo tak o chlp. Následne som dorobil šachtu na technológiu bazéna a na jej prekrytie skvele poslúžili drevené okenice, ktoré sme postupne menili na celom dome. Na záver sme celú plochu pokryli kvalitnou umelou trávou s dlažbovým chodníkom okolo.

Už sa pomaly dostávame k finálnej podobe. Keď sme kúpili našu farmu na konci dediny, pestovať pri dome prestalo byť potrebné a tak sme aj pôvodnú zeleninovú záhradu zrušili a vysypali bielym štrkom pre minimálnu údržbu. Ponechali sme len niekoľko citrusov, ktorým sa ale ajtak v blízkosti mora moc nedarí dodnes. Nová zóna s bazénom však vyzerá skvele a je aj veľmi praktická na posedenie či na hranie pre deti. Ako dominanta ostala krásna stará palma.

Na záver ešte pár fotiek na porovnanie. Veľmi pekne sa na to pozerá s odstupom času

The post Ako sme rekonštruovali náš dom časť II. – exteriér appeared first on Život pri mori.

Máme pre vás tip ako sa tam čo najjednoduchšie dostať. Okrem kreditných kariet, ktoré ponúkajú vstupy do letiskových salónikov ale bývajú drahé sa špeciálne v tomto dá uplatniť aj tzv. zlatá debetná karta od Mbank. Jej získanie je jednoduché a dostanete ju na vyžiadanie k bežnému účtu od Mbank za minimálny poplatok. Platí vám na vstup pre jednu osobu do salónika. Oproti iným kreditným kartám je to skvelý deal, a navyše platí aj na letisku v Bratislave.

The post Letiskový salónik vo Viedni – č.1 na svete appeared first on Život pri mori.

Odkedy sme objavili stránku homeexchange.com tak nám to kompletne zmenilo spôsob cestovania. Okrem toho, že za pobyty neplatíme, v tradičom slova zmysle, tiež sa dostaneme do nehnuteľností, ktoré sa bežne neponúkajú alebo ak áno tak za drahé peniaze. Ukážem vám ako to viete spraviť aj vy:

Existujú dva typy výmeny:

• Simultánna – rovnako ako vo filme The Holiday, vzájomne si vymeníte domy, po dohode to môže byť aj v rôznom termíne
• Za body – toto je práve ten skvelý spôsob, pokiaľ vy chcete niekam ísť ale hostiteľ nechce ísť ku vám, môžete mu za pobyt zaplatiť v „bodoch“. Body získate zase získate opačne, keď niekto príde ku vám ale vy nepôjdete k nemu tak vám zaplatí

Ako to funguje?

1. zaregistrujte sa cez link, ktorý som uviedol na začiatku
2. pridajte údaje o sebe a o nehnuteľnosti, ktorú chcete ponúknúť na výmenu
3. po uhradení členského poplatku 220$ ročne a schválení profilu už môžete ísť na to

Možno sa vám zdá 220$ ročne veľa ale verte, že pokiaľ plánujete cestovať, určite sa to oplatí. My sme len za prvý rok ušetrili viac ako 10 tisíc Eur , ktoré by sme ináč museli platiť pokiaľ by sme si ubytovania v týchto kategóriach zháňali tradičným spôsobom. Na príklad uvediem zopár našich pobytov v poslednom roku.

Pre viac tipov na cestovanie, skúsenosti so životom pri mori a iné sleduj náš

Thajsko- Koh Samui – moderná vila s bazénom

Toto sa nám naozaj podarilo. V januári 2024, čo je v thajsku top sezóna sa nám podarilo zohnať na 3 týždne nádhernú vilu s bazénom v lokalite Narayan Heights, ktorá je známa ako „Beverly Hills“ na Samui. Dom mal dve spálne s vlastnými kúpelňami, veľkú obývačku s kuchyňou, samostatné kino a nádherný bazén. Všetko s krásnym panoramatickým výhľadom na more a východ slnka. Ten istý dom je v ponuke aj na priamu rezerváciu v tom termíne bola cena 350€/deň, na tri týždne sme teda ušetrili 7350€, platili sme bodmi homeexchange.

Korzika – Ghisonnacia – moderná vila s bazénom

V lete počas hlavnej sezóny sme sa na tyždeň vymenili s francúzmi, majiteľmi tohto krásneho domu na korzike. Bola to nová nehnuteľnosť v trhovej hodnote cca. 1mil. Eur (podľa toho čo sme pozerali inzerciu) a normálne by sme tu na týždeň zaplatili asi 3500€ počas hlavnej sezóny. Takto sme neplatili nič

Korzika – Bonifacio – moderná Vila s bazénom

V októbri, keď sme tam boli, by sme normálne platili okolo 300€/deň. Krásny novo zariadený dom v kľudnej rezidenčnej štvrti blízko centra. Všetko bolo takmer úplne nové a krásne zariadené. Za týždeň čo sme tam strávili by sme tam normálne nechali 2100€, platili sme ale bodmi homeexchange.

Toskánsko – Lucca- umelecký 3 poschodový dom v centre

Bol to dom miestneho umelca. Strávili sme tam týždeň vo februári, normálne by sme platili okolo 200€ za noc v tomto termíne, ale takto sme sa výmenili s majiteľom, ktorý zase prišiel na týždeň ku nám. Užili sme si historické mestá toskánska a zahrali na hudobných nástrojoch. Ušetrených 1400€.

V budúcom článku uvediem zopár tipov z praxe pri registrovaní alebo hľadaní ubytovania cez homeexchange.

The post Ako sme ušetrili 10tis. Eur na cestovaní appeared first on Život pri mori.

Náš dom má skoro 50 rokov, je to jedna z prvých stavieb ktoré tu boli postavené a kúpili sme to od pôvodných majiteľov. Pani mala vyše 90 rokov a posledné desaťročia dosť výrazne zanedbávali údržbu. Preto bol dom v takom stave, že podľa fotiek sme pôvodne nechceli ísť ani na obhliadku. Z prvého dojmu sme boli znechutení, zdivočená zarastená záhrada, všetko zvonku hrdzavé, staré nabytky a závesy páchnúce naftalínom a desaťročia zažraná špina. Ale v momente ako sme vystúpili na terasu tak bolo rozhodnuté, výhľad nás úplne dostal. A nakoľko z práce s nehnuteľnosťami vieme, že základ je poloha, všetko ostatné sa dá zmeniť a tak sme sa do toho hneď pustili.

Naštastie aj napriek zanedbanému stavu bol dom obývateľný, tak sme začali tým, že sme kompletne vyčistili jednu izbu. Ako prvé sme kúpili nový matrac a chladničku a to bola naša základňa na výpravy do ďalších miestností. Mimochodom bola to moja prvá skutočná skúška z taliančiny, keď hneď po tom ako sme dostali kľúče som cez telefón musel objednať matrac a chladničku aby nám to doručili ešte v ten deň nech máme na čom spať Namiesto bezhlavého vyhadzovania všetkého, ako nás pôvodne napadlo sme si po triezvom pohľade uvedomili, že veľa kusov nábytku sú kvalitné starožitnosti, tak sme sa rozhodli si ich ponechať. Hoci nemáme radi starožitné zariadenie inšpirovali sme sa štýlom Provance- starý nábytok natretý na bielo a taká predstava už nám bola prijatelnejšia. Čistenie a natieranie nabýtku tak bola jedna z prvých prác.

Postupne sme zisťovali, že po úprave vieme použiť väčšinu nábytku a zariadenia. Získame tak jedinečné kúsky, zachováme „ducha“ domu a v konečnom dôsledku ušetríme aj kopec peňazí. Je to tiež ekologický prístup, namiesto kupovanie nového využijeme to čo už tu je a nevytvoríme žiadny odpad. A tak sme čistili, brúsili a natierali všetko čo bolo kvalitné a malo zmysel si zachovať. Zopár kúskov bolo tak pekných, že by bola škoda do nich aj zasahovať. Napríklad ručne vyrezávaná drevená stena a lavica v chodbe je skutočne hodnotná starožitnosť a pokojne by mohla byť umiestnená na zámku. Rovnako aj komodu a jedálenský stôl v obývačke sme nechali v pôvodnom stave. Kompletná spálňa v Apartmáne Nord z masívneho dreva s doskami z čierneho mramoru pôsobila tiež ako z múzea. Nechceli sme však aby sa hostia cítili ako v múzeu tak sme ju natreli do štýlu Provance a pôsobí elegantne. Mimochodom za šuflíkmi sme našli starý nápis zo francúžštine s uvedeným rokom okolo 1930.

Reštaurovanie nábytku prinieslo veľkú estetickú zmenu, ale to bola len ľahká práca na úvod. Čo nám od začiatku najviac vadilo v hlavnom apartmáne bolo samostatné umiestnenie kuchyne mimo obývačky a tak nevyužitý priestor. Tiež sme nevedeli pochopiť, prečo na najkrajšej strane domu, v obývačke smerom na more, je tak málo okien. Neskôr sme sa dozvedeli, že domáci túto stranu často nevyužívali lebo bola na sever a bola tam zima a navyše im výhľad na more nebol vzácny, boli na to zvyknutí. Práve tieto dva problémy sme sa rozhodli riešiť spoločne, vybúraním nových veľkých okien smerom na more a premiestnením kuchyne. Mojím snom bolo mať uprostred kuchyne veľké okno s výhľadom na more nakoľko rád varím a chcem si to poriadne užiť

Takýto projekt sa ale nezaobíde bez oficiálneho povolenia pretože sa zasahuje do vonkajšej strany domu. Tak sme si museli zohnať miestneho geometra- projektanta ako sa im v taliansku hovorí. Čo je paradoxné tak tieto služby sú tu tak drahé, že samotné povolenie nás stálo viac ako celá práca vrátane materiálu. Preto tu má väčšina miestnych skoro všetko „na čierno“ ako sme sa neskôr dozvedeli. My sme však chceli mať všetko podľa zákona tak sme si poriadne priplatili. Ale nakoniec sa nám to aspoň trochu vrátilo, pretože kto nemá všetko oficiálne, nemôže čerpať žiadne dotácie, ktoré sme nakoniec využili pri inštalácí solárneho ohrevu vody.

Búrať sme začali koncom októbra a dúfali sme že počasie vydrží aby sme nezostali s dierou v dome počas dažda. Hlavnú časť búrania sme zverili miestnym remeselníkom, ja som si ponechal na zbúranie menšiu stenu a jedno okno. Okrem okien sme zbúrali aj priečku, ktorá tvorila zbytočný skladový priestor, zväčšili tak obývačku a pridali jej ďalšie veľké okno. Z pôvodne sľúbeného termínu jeden týždeň sme sa dostali na tri a to už prišli dažde a búrky. S polo otvoreným domom zabarikádovaným doskami sme čakali na výrobu okien a počas tohto obdobia sme žili zabarikádovaní v spálni, čo bola jediná izba kde sa kúrilo a bolo čisto. Po viac ako mesiaci sme už mali nové okná, to bola zmena! Bol to prvý veľký krok smerom k nášmu ideálu a dodnes si tento priestor veľmi užívame.

Z pôvodnej kuchyne sme sa rozhodli spraviť tretiu spálňu. Miestnosť bola kolom dokola obložená hnedými kachličkami veľmi odpudivej hnedej farby. Z pôvodného plánu všetko vybúrať sme aj kachličkám dali druhú šancu a rozhodli sa ich natrieť. Výsledok sa nakoniec celkom podaril a je to veľmi originálna spálňa s kachličkami Existujúce rozvody vody z pôvodnej kuchyne sme po úprave využili na vírivku v spálni.

Medzitým nasledovalo ešte množstvo menších prác, ktoré už ani spomínať nebudem, ale prvé dva roky sme na dome robili v podstate každý deň. V ďalšom diely vám priblížim ako sme sa dopracovali k záhrade a bazénu

The post Ako sme rekonštruovali náš dom časť I. appeared first on Život pri mori.

V dobe keď píšem tento článok má Marina 3 roky a väčšinu svojho vnímavého času je pri mori. Myslím si, že práve prvé roky života sú pre dieťa úplne zásadné, hlboko sa vryjú do podvedomia a budú mať vplyv na celý život, preto si dávame záležať aké zážitky a vplyvy prostredia bude prežívať. Na slovensku bola len prvé 4 mesiace svojho života, potom sme išli na mesiac na Maledivy- čo bolo v tej dobe (najväčšej korona panike) jediná destinácia kam sa dalo vycestovať. Prvýkrát videla more keď sme pristáli na Maledivách kde sme sa každý deň kúpali v mori, pozorovali ryby a hrali sa v piesku na pláži. Bolo to skutočne krásne obdobie a veľmi sme si to užili. 8 hodín letu nebol žiadny problém a z našej skúsenosti je pre rodičov jednoduchšie ísť aj na dlhšiu cestu s 5 mesačným dieťaťom ako už napr. s 1,5 ročným, ktoré chodí a má oveľa viac požiadaviek. Tiež si myslím, že takto intenzívny pozitívny zážitok bude mať vplyv aj na ďalší vývoj jeho vnímania sveta. Po príchode z Maledív sme boli na slovensku už len krátko a potom sa presťahovali na Sardíniu.

Súčasťou dennej rutiny je prechádzka na pláž, pokiaľ to počasie dovoľuje. Na pláži je množstvo príležitostí na hranie aj keď sa zrovna kúpať nedá a úžasná sloboda pohybu bez plotov a zábran. Hranie na pláži mi príde ako stelesnenie detskej slobody a hry bez pravidiel a zákazov. Jediné čo sme museli na začiatku riešiť bola nadmerná konzumácia piesku Či v lete alebo zime na plaži sa vždy nájde dosť zaujímavých hier napríklad klasické kopanie veľkých dier, stavanie veží, zbieranie kamienkov a mušlí, hádzanie kamienkov, naháňačky, kreslenie v piesku v zime tiež púštanie šarkanov, pozorovanie surfistov, a veľa iného. Pre malú je to ako detské ihrisko, s nekonečným potenciálom na kreatívnu hru. Vlastne koncept detského ihriska ako uzavretej plochy so stavbami vytvorenými na hranie spoznala až počas návštev na slovensku, potom sme už museli hľadať detské ihriská aj na Sardíní, hlavne kvôli hojdačkám

Pri jednej z prvých návštev na slovensku, po 10 tich mesiacoch na Sardínií sa nám naskytli dve veselé príhody, ktoré krásne ilustrujú zmenu perspektívy vyrastania pri mori. Keď sme pristávali s lietadom v Bratislave tak malá pozerala z okna, keď videla Dunaj a priehradu čuňovo tak radostne vyhlásila „jéj tam je pláž, pôjdeme sa hrať“ na jej sklamanie som jej musel vysvetliť, že na slovensku more nieje. Do dnes je to príde zvláštne a občas ukáže do diaľky za kopec s otázkou „a tam je more?“. Keď sme išli prvý krát električkou cez Bratislavu tak pozerá na paneláky a hovorí „aké čudné domčeky“ a to ma naplnilo spokojnosťou. To čo sme my ako deti považovali za samozrejmosť a boli sme prekvapení a nadšení keď sme išli na dovolenku a videli more tak sa obrátilo. Teraz keď chodíme na Slovensko na návštevu tak je to pre ňu ako keď sme my ako deti chodili na dovolenku k moru a tak si to všetci ešte viac užívame.

Prímorské podnebie má okrem iného aj úžasný vplyv na zdravie, čo bola tiež jedna z hlavných motivácií pre život pri mori. Mňa more vyliečilo z celoživotnej choroby- silného atopického ekzému o čom som písal v tomto článku a nakoľko toto ochorenie môže byť dedičné mal som veľké obavy aj o dcéru, sám viem ako to strpčuje život. Na štastie sa do dnes neprejavili žiadne príznaky a na koľko ja som to mal už od štyroch mesiacov, tak sme asi v suchu. Domnievam sa, že je to aj tým že bola od útleho veku pri mori, sám viem aký to má ohromný vplyv. Mimoriadne kvalitný vzduch bez smogu, fabrík, mrazu a stále nasiaknutý morskou soľou a vlhkosťou rozhodne vplýva na zdravie a imunitu a za celú dobu, čo sme na Sardínií bola malá chorá asi len raz za rok, raz covid a raz ju nakazili iné deti čo prišli zo slovenska. Samozrejme čím bude viac chodiť do kolektívu detí, tým je väčšia šanca, že ju niekto nakazí, ale určite to telo ľahšie zvládne keď žije v kvalitnom podnebí.

Milujeme more a plávanie a preto som chcel aj dcéru viesť týmto smerom už od útleho veku. Samostatne bez rukávnikov sa naučila plávať pár dní po tretích narodeninách v bazéne. V pravidelnom kontakte s morom je od malička ale nikto ju nenútil, naučila sa to pozorovaním, stačilo nabrať odvahu a išlo to samo Už chýba len malý krok nabrať odvahu a skúsiť to aj v mori, kde zatiaľ používa lahkú plávaciu vestu.

Po tom, čo sme kúpili našu minifarmu rozšírilo sa pole možností na hranie a skúmanie a tiež to bola jedna zo zásadných vecí čo sme my nemali a chceli sme dieťaťu dopriať. Na začiatku chvíľu trvalo, než sme z divokého kúsku zeme spravili plochu na ktorej sa môže pohybovať dieťa. Zásadným problémom boli hlavne všadeprítomné bodliaky, ktoré komplikovali chodenie a na začiatku malá nechcela vôbec sama chodiť. Postupne sme to vyriešili a potom prišli na radu zvieratká. Obľúbená aktivita je kŕmenie zvieratiek, hlavne kozičiek a ovečiek čo je úplne fascinujúce sledovať. Rada pomáha aj pri sadení a zbieraní úrody, pričom sa dá vždy dobre „napásť“ Tiež radi chodíme zbierať divoké jedlé plody, ktoré rastú všade okolo a malá to zbožnuje keď si môže po ceste niečo odtrhnúť a zjesť. Na pozemku nám rastie divoká špargla, divoký fenikel, mini palmy- ktoré majú jedlé plody. Po ceste v dedine zase niekolko druhov jedlých stromov a kríkov napr. hloch – ten používajú všade ako živý plot, miestne ovocie „corbezzolo“ rastie v zime na divoko všade a mnoho iných. Je skvelé vnímať od malička napojenie na prírodu a vidieť a naučiť sa ako rastú plodiny, ktoré potom zjeme. Myslím, že v dnešnej dobe je to pre dieťa veľmi dôležité .

The post Aké je pre dieťa vyrastať pri mori? appeared first on Život pri mori.

Bývanie a energie

Najviac nákladov na bývanie vzniká práve zo spotreby energie. Na Slovensku to veľmi navyšuje dlhá a studená zima a ľudia sú zvyknutí mať interiér poriadne vyhriaty. Na Sardíní a hlavne v oblastiach pri pobreží je to ale všetko ináč. Väčšina domov nemá klasické vykurovanie radiátormi, len veľmi výnimočne a na kúrenie používajú zväčša klimatizáciu alebo krby na drevo alebo pelety. Rovnako je zvykom nemať počas zimy priestory veľmi vykúrené, už 20 stupňov sa považuje za dostatočne teplo v interiéri. Zo začiatku nám to robilo trochu problém ale po prvej zime sme si zvykli a dnes už mi to príde ako štandard.

Zima trvá tiež výrazne kratšie, dva až tri mesiace a pri pobreží nikdy nemrzne. Vo vnútrozemí a hlavne v horách je výrazne chladnejšie a občas aj sneží ale tiež len výnimočne. V blízkosti mora, kde žijeme my sa bežne teplota počas zimy pohybuje okolo 15 stupňov cez deň a 10 v noci. Najchladnejšie sme zažili aj 10 stupňov cez deň a 5 v noci, ale to trvalo iba krátko a domáci už vytiahli baranice a rukavice

Väčšinu našej spotreby tvorí elektrická energia kde platíme 0,25€/kWh. Celková spotreba nášho domu je mesačne pod 100€ v priemere za celý rok pričom máme 7 klimatízácí, 4 kuchyne, 4 chladničky, 3 indukčné varné dosky a cez leto bazén. S energiou ale hospodáríme efektívne a máme aj menšie obnoviteľné zdroje, solárny ohrev vody a malú fotovoltaiku. K tomu treba prirátať ešte vodu, ktorej cena je 5,5€ / m3 vrátane stočného.

Obnoviteľné zdroje

Na Sardíní je efektivita obnoviteľných zdrojov v porovnaní so Slovenskom výrazne vyššia a hlavne aj počas zimy. My máme inštalované dva solárne boilery každý po 300l a 5m2 panelov a fungujeme na nich celoročne. Iba raz sa stalo, že som musel zapnúť elektrický bolier na jeden deň, keď bolo dlho po sebe zamračené. Máme tiež inštalovanú malú fotovoltaiku o výkone 600w, čo je maximálna hodnota, ktorú môžete mať zapojenú do siete bez ohlásenia. Vyrába energiu na priamu spotrebu, bez batérie, preto sa snažíme väčšinu energí míňať hlavne cez deň keď svieti slnko. Tiež to máme ako skúšobnú jednotku aby sme videli koľko reálne dokáže vyrobiť. Keď sa raz rozhodneme nainštalovať väčší systém aj s batériou viem si predstaviť, že môžeme byť úplne energeticky sebestačný. Nižšie môžete vidieť graf reálnej výroby našej mini elektrárne o výkone 600W za rok 2023 keď toto píšem ešte október neskončil.

Potraviny

Toto je za nás najdôležitejšia položka, lebo si dáme záležať na kvalitných potravinách. Samozrejme záleží od toho, kto má aký jedálniček ale potraviny, ktoré kupujeme my sú na Sardíní výrazne lacnejšie a v neporovnateĺnej kvalite oproti Slovensku. Takisto väčšina z miestnych zdrojov a často „0km“ ako to volajú miestny, čiže kúpite priamo tam kde sa to dopestuje/dochová.

Náš jedálniček by sa dal nazvať stredomorská kuchyňa takže veľa cestovín, zeleniny, syry, ryby a morské plody a občas mäso, maximálne raz do týždňa. Radi varíme každý deň a dáme si záležať aby to bolo vždy najlepšie ako sa len dá. Okrem toho pestujeme vlastnú zeleninu, keď dorastú stromy čo sme zasadili tak aj ovocie, chováme zopár zvierat na mäso aj vajíčka a vyrábame jednoduché domáce výrobky ako jogurt a kváskový chlieb. Vo finále, toho až tak veľa nakupovať nepotrebujeme a nákupy riešime na dva spôsoby.

Veľký nákup na trvanlivé potraviny robíme približne raz mesačne vo väčšom supermarkete a aj tam si dáme záležať aby produkty boli hlavne Sardínske, prípadne ešte talianske. Kúpime hlavne veľa cestovín cca. 1€/balenie, maslo cca. 3€, mlieko cca. 1,5€, ovsené vločky 1,5€, olivový olej 8€, káva (kompostovateľné nespresso kapsule 0,3€), pane carasau- sardínsky chlieb 8€ veľké balenie, fazule šošovica a rôzne sušené strukoviny 3€, oriešky a rôzne iné sušené drobnosti na raňajky. Vždy tam necháme okolo 150€.

Malé nákupy na čerstvé suroviny robíme niekoľkokrát do týžňa v neďalekom mestečku Valledoria. Máme hneď vedľa seba tri obľúbené obchody. Rybárstvo Pescheria Santoni, kde každý deň vozí čerstvé ryby a mušle väčšinou z miestnych vôd. Tam kupujeme hlavne mušle slávky „cozze“ 4,5€/kg, menšie mušle „vongole“ 20€/kg, ustrice 1,5€ks, morské ryby 12-22€ /kg, malá miestna chobotnica „moscadrino“ keď je sezóna tak 10€kg, kalamáre 20€kg, a krevety 16€/kg ale tie sú mrazené dovezené. Občas má aj miestne krevety „gambero rosso“ tie su ale mimoriadne drahé skoro 80€kg. Aj morské produkty a ryby majú svoje sezóny, podľa toho kedy sa môže čo loviť a preto je niekedy viacej miestnych úlovkov a niekedy menej. Väčšinou si kúpime len to čo zjeme v daný deň s výnimkou chobotnice, tá je po zamrazení ešte lepšia. Medzi trvanlivé patrí aj miestna špecialita Bottarga 99€/kg, sušené rybie ikry čo obľubujeme na cestoviny.

Druhý obchodík kúsok vedľa je Cooperativa Pastori Perfughesi, podniková predajna družstva- výrobcu syrov. Veľmi dobré syry za vynikajúce ceny, chodia tam hlavne domáci. Vždy tam kupujeme čerstvú ricottu 5€kg, ktorú vozia tri krát do týždňa vždy v deň výroby a vypredá sa väčšinou už do obeda. Preto treba prísť ešte ráno vždy keď to privezú a pripravujeme z nej cestoviny hneď na obed. Ďalej majú vynikajúce Pecorino – tvrdý ovčí syr rôzne druhy 12-16€/kg. A čo je pre nás najdôležitejšie Grana Sardo, je to miestna verzia parmezánu ale myslím, že ešte chutnejší ako originál, cena 16€/kg. V porovnaní so slovenskom sú to mimoriadne dobré ceny a úžasná kvalita.

Tretí obchod je malý rodinný supermarket, kde majú výborné mäso od 10€/kg, klobásy 20€/kg a slaninu 20€/kg vlastnej výroby. Majiteľ – mäsiar má aj vlastný chov a pod pultom predáva domáce vajíčka a občas aj vlastné sliepky. Z tých vajíčok sa vyliahli aj naše sliepky po tom čo sme ich dali do inkubátora Tiež dám vieme dokúpiť aj hociktorú inú surovinu, ktorá zrovna chýba pri varení. Mäso kupujeme hlavne na polievku a dobrá slanina sa zase hodí do cestovín. Klobásy aj slaninu tu ale nikde nemajú údené, všetko len sušené čo mi príde chutnejšie aj zdravšie. Keďže mäsa jeme veľmi málo, vyššia cena nám vôbec nevadí, hlavne aby bolo čo najkvalitnejšie.

Na úkažku zopár našich typických domácich jedál. V reštaurácí by ste za každé dali 15-20€ za porciu, doma 2-5€

Dane a iné náklady

Dane z nehnuteľnosti sú v taliansku o niečo vyššie v porovnaní so slovenskom, zhruba 500€ ročne za priemernú nehnuteľnosť s dvoma spálňami. Pokiaľ však v nehnuteľnosti bývate a máte nahlásený trvalý pobyt máte výraznú zľavu, viac informácí som zhrnul v krátkom článku https://www.sardiniareality.sk/?p=3805

Poistka za motorové vozidlo je tiež drahšia v porovnaní so slovenskom a závisí od výkonu motora. Ja platím na aute so 100kw okolo 500€ ročne za PZP.

The post Náklady na život na Sardíní appeared first on Život pri mori.

Čo sú to domy za 1€?

Táto iniciatíva talianskych obcí vznikla už dávnejšie ale trvá dodnes a jej cieľom je prilákať obyvateľov do menších obcí, väčšinou hlboko vo vnútrozemí, ktoré majú problém s vyľudňovaním a generačnou výmenou. Mladí sa za prácou sťahujú do väčších miest a staršie generácie už zápasia s vekom a mestá tak majú stále viac a viac prázdnych domov a úbytok obyvateľov. Často sú to pekné historické mestečká s kamennými domami, úzkymi ulicami a krásnou prírodou okolo ale „uprostred ničoho“ preto ich turizmus zväčša obchádza.

Dá sa skutočne kúpiť dom za 1€?

Áno dá ale má to samozrejme háčik. Predaj domu za 1€ spravuje obec, jedná sa teda o majetok obce, ktorá sa týmto spôsobom ale nechce zbaviť majetku, ale zveľadiť chátrajúce budovy a prilákať nových obyvateľov. Preto má kúpa nehnuteľnosti za 1€ vždy minimálne dve podmienky: do 1 roku po kúpe musíte na vlastné náklady objekt zrekonštruovať a preukázať investíciu v minimálnej výške 30000€ (to bolo v konkrétnom prípade keď sme to pozerali my) a zároveň si tam prihlásiť trvalý pobyt a bývať viac ako 6 mesiacov v roku. Každá obec si určuje podmienky sama takže sa môžu líšiť, ale vždy sledujú rovnaký cieľ. Je teda možné kúpiť dom na papieri za 1€ ale hneď na to sa pripravte na náklady na kompletnú rekonštrukciu v desiatkach tisícoch Eur. V prípade, čo sme pozerali my boli domy úplné ruiny, bez strechy, prepadnuté poschodia, vlastne to boli len kamenné obvodové múry. Tam by 30 tisíc na rekonštrukciu aj pri svojpomocnej práci bolo málo aby sa z toho stal obývateľný dom. A po našich skúsenostiach s talianskymi úradmi, byrokracia pri stavebných činnostiach je tu veľmi náročná, zdĺhavá a drahá.

Oplatí sa to?

Záleží od toho, aké máte očakávania a aký cieľ sledujete. Pokiaľ chcete skutočne na danom mieste bývať, nebojíte sa práce, byrokracie a máte minimálne 50tis. na rekonštrukciu tak smelo do toho. Pri uvažovaní treba rátať aj s perspektívnym príjmom z práce nakoľko v týchto lokalitách nemôžete na príjem z prenájmu turistom veľmi spoliehať a práca sa tam hľadá tiež tažko, preto ľudia odtiaľ zväčša odchádzajú. Ideálne pokiaľ viete pracovať na diaľku. Treba myslieť aj na to, že v prípade, že vám obec takto výhodne poskytne dom nemôžete ho hocikedy predať ale až po uplynutí stanovenej doby. Navyše v týchto lokalitách dokážete na realitnom trhu kúpiť staršie nehnuteľnosti na rekonštrukciu aj v obývateľnom stave a bez viazanosti voči obci za pár desiatok tisíc, čo po zvážení všetkých kritérí môže byť lepšou voľbou. Sami máme zopár takých v ponuke na www.sardiniareality.sk

Náš názor na záver?

V našom prípade nás nakoniec odradila vzdialenosť k moru (viac ako 30km) a potenciálny príjem z turistického prenájmu, ktorý závisí hlavne na lokalite. Preto sme radšej zvolili síce drahšiu lokalitu ale s lepším investičným potenciálom návratnosti a hlavne blízko mora. Pre nás ako rodených „suchozemcov“ je more vzácne a práve preto sme išli na Sardíniu aby sme boli k nemu čo najbližšie. Miestnym to až tak veľa nehovorí, aj historicky bývali radšej hlboko vo vnútrozemí od mora čím ďalej. Je pochopiteľné, že tam kde je niečo turisticky zaujímavé bude vždy dostatok dopytu na to aby tam niekto predával domy za 1€, je to jednoducho otázka trhu. Napriek tomu sme sa často stretli s bizardnými otázkami niektorých našich hostí, ktorí sa na konci pobytu pýtali či sme aj náš dom kúpili za 1 Euro? 100 m od mora? no určite!! To bol aj jeden z dôvodov prečo som napísal tento článok.

Nájom za 1€ mesačne na Sardíní?

Toto je nová iniciatíva obce Ollolai na juhovýchode Sardínia hlboko vo vnútrozemí. Chcú tak prilákať ľudí pracujúcich na diaľku, ktorí sa nechcú viazať kúpu a rekonštrukciou nehnuteľnosti. Určite tam budú ale aj nejaké podmienky viazanosti voči obci, viacej sa dá zistiť na stránke obce. Rovnako treba rátať aj s tým, že trhový nájom v takýchto lokalitách býva veľmi nízky takže je to opäť na zváženie.

The post Domy za 1€ v Taliansku appeared first on Život pri mori.

Lietadlom

Najrýchlejšie a najkomfortnejšie spojenie je priamy let Bratislava  – Alghero so spoločnosťou Ryanair. Let trvá necelé 2h a zvykne chodiť včas a bez komplikácí, obidve letiska sú totiž pomerne malé takže nedochádza ku zdržaniam a takisto všetko rýchlo a ľahko nájdete.

Letenky je ideálne kupovať priamo cez stránku www.ryanair.com alebo aplikáciu na smartfóne. Neodporúčame kupovať cez vyhľadávače ako skyscanner alebo kiwi, väčšinou to predražuje cenu.

Letenky bývajú za pomerne nízke ceny, v závislosti od dátumu ale treba si dať pozor na príplatky, ktoré vedia cenu poriadne zvýšiť. Keď budete cestovať „na ľahko“ dokážete veľa ušetriť, keďže príplatky za batožinu, hlavne podpalubnú môžu byť niekedy drahšie ako samotná letenka.  Odporúčame pred cestou zvážiť čo všetko si skutočne potrebujete zo sebou zobrať a pri kupovaní letenky si objednať len minimálne množstvo batožiny. V cene letenky je jedna príručná taška/ruksak. Rovnako sú podľa nás zbytočné príplatky za poistenie, priority boarding a niekoľko ďalších. Ako nízkonákladová spoločnosť sa snaží dohnať nízku cenu leteniek na príplatkoch, ktoré môžu byť nakoniec drahšie ako samotná letenka.

Ceny leteniek zvyknú kolísať v závislosti od dátumu a niekedy sa môže rozdiel i jedného dňa prejaviť na násobne vyššej alebo nižšej cene. V priemere sú ale ceny leteniek okolo 100€  počas hlavnej sezóny (jún až september) a okolo 50€ mimo hlavnej sezóny (marec – október. Občas sa podarí aj za šialene nízku cenu, už sme leteli napríklad aj za 10€. Väčšinou sa oplatí letenky kupovať čo v najväčšom predstihu, niekedy sa dá ale zohnať dobrá cena aj na poslednú chvíľu. Algoritmu, ktorý určuje ceny sme dodnes neporozumeli a zvykne meniť ceny aj v priebehu jedného dňa. Riadime sa pravidlom, akonáhle nájdeme dobrú cenu na dátumy čo nám vyhovujú, ihneď kupujeme.

Lety momentálne začínajú koncom marca a končia koncom apríla, nie je ale vylúčené, že sa to bude meniť. Tento rok lieta počas hlavnej sezóny 5x do týždňa, mimo hlavnej sezóny 3x. Rastúci dopyt a neustála vyťaženosť letov snáď prinútia leteckú spoločnosť rozšíriť aj na celý rok. Minulý rok lietala aj počas zimy trasa Viedeň – Alghero na tento rok rok ale zatiaľ ešte ohlásená nie je, uvidíme ako to dopadne.

Okrem trasy Bratislava – Alghero sa dá dostať aj ďalšími letmi napríklad Katowice- Alghero, ktoré operuje tiež Ryanair a za podobných podmienok ako z Bratislavy. Je to dobrá voľba pokiaľ to máte do Katowic bližšie.

My keď chodíme na Slovensko a nepotrebujeme niečo obzvlášť veľké preniesť chodíme vždy lietadlom. Je to rýchle, pohodlné a väčšinou výrazne lacnejšie ako cesta autom.

Autom

Cesta autom je samozrejme výrazne dlhšia a komplikovanejšia, pokiaľ je vás ale viacej a chcete mať na Sardíní k dispozící svoje auto dá sa to pokojne zvládnúť a ešte si môžete po ceste spraviť aj výlet. My keď chodíme autom, tak si na tom vyhradíme minimálne dva dni a po ceste sa zastavíme na zaujímavých miestach. Dám zopár tipov ako na to.

Trajekt na Sardíniu chodí z viacerých pobrežných miest Talianska. Nám najviac vyhovuje Livorno, kvôli najbližšej vzdialenosti, dá sa napríklad ale aj z Janova, Piombina aleco Civitavecchia (pri Ríme). Na Sardíní väčšina trajektov pristáva v Olbia alebo Porto Torres (ten z Janova). Naša obľúbená trasa trajektom je Livorno – Olbia. Trajekt na tejto trase trvá okolo 8 hodín a cesta z Bratislavy do Livorna je necelých 1000km.

Pri kúpe lístkov na trajekt používame vyhľadávač directferries.com kde zadáme trasu (Livorno – Olbia) počet osôb a typ auta. Následne nám vyhľadá ponuky rôznych spoločností (napr. Grimaldi Lines, Moby, Corsica Ferries) a rôznych časov odchodu. Trajekty chodia dva krát denne tzv. denný odchádza okolo 10 ráno a nočný okolo 22:00. Denný býva väčšinou lacnejší. Keď nájdeme najviac vyhovujúce spojenie, pozrieme ešte priamo cez stránku danej spoločnosti (napr. Grimaldi Lines, Moby, Corsica Ferries), pokiaľ ponúkajú lepšiu cenu napriamo tak kúpime cez nich, ak nie tak cez directferries. Ktorú spoločnosť si zvolíte je v zásade jedno, my po rôznych skúsenostiach preferujeme Grimaldi Lines.

Pokiaľ cestujete v noci, s deťmi alebo si chcete oddýchnúť po náročnej ceste, odporúčame objednať si pri kúpe lístka aj kajutu. Niekedy sa oplatí objednávať aj počas dennej plavby, býva výrazne lacnejšia a máte svoj kľud, svoju kúpelňu a cestu si viac užijete. Naša obľúbená kombinácia je príplatková kajuta Junior Suite na Grimaldi Lines, nestojí o veľa viacej ale máte pocit, že ste na výletnej lodi a nie na trajekte.

Všetky trajekty sú dosť veľké lode, aj najmenšia, ktorú používa Corsica Ferries má 7 palúb, najväčšia od Grimaldi Lines dokonca 12. Je tam dosť miesta na prechádzku, niekoľko reštaurácí a barov a v lete na streche dokonca bazén. Osem hodín cesty teda nie je problém, obzvlášť keď ešte máte aj vlastnú kajutu.

Samotná cesta autom je 1000km z Bratislavy do Livorno. Pokiaľ si trúfate, dá sa to zvládnúť aj na jeden krát, po našich skúsenostiach a hlavne s dieťaťom je ale príjemnejšie si cestu rozdeliť, po ceste je veľa zaujímavých možností kde sa zastaviť a pozrieť.

Ubytovanie na jednu noc si väčšinou pozeráme cez booking.com a pokiaľ budete pozerať na mape popri trase, nájdete rôzne príjemné rodinné penzióny s raňajkami „uprostred ničoho“, pokiaľ majú dobré hodnotenie je to vždy príjemná zastávka. Jeden z našich najlepších objavov je napríklad „antiche distillerie buon dormire“ rodinná destiléria, ponúka aj ochutnávky a obchodík s vlastnými výrobkami, neskutočne milý ľudia a krásne ubytovanie v blízkosti diaľnice ale zároveň v kľude. Majú jedno z najlepších hodnotení aké som kedy na booking.co videl a to naozaj na svetovej úrovni.

Po ceste sa nachádza množstvo zaujímavých miest, regiónov a historických pamiatok.

Približne v polovici cesty slávne Benátky alebo kraj Prosecca – Valdobiadenne. V poslednej tretine trasy v Toskánsku niekoľko legendárnych miest ako Florencia, Pisa – šikmá veža alebo mesto Lucca.  Určite sa oplatí zastaviť aspoň pozrieť a nasať atmosféru týchto unikátnych destinácí na svetovej úrovni.  Netreba ani bývať v centre, stačí sa zastaviť na pár hodín a ubytovanie si pozrieť v kľude „uprostred ničoho“.

Toskánsko je známe tiež množstvom krásnych historických usadlostí, roztrúsených po malebnej kopcovitej krajine. Mnohé z nich dnes fungujú ako krásne ubytovania s reštauráciou.  Stráviť noc a dať si večeru v jednom z tých krajších je samo o sebe úžasný zážitok. Z našich zatiaľ vyskúšaných môžeme odporučiť napr. „Castello San Ruffino“ zámok zo 17. storočia, krásne a vkusne prerobený na ubytovanie.

Cenovo väčšinou cesta autom vychádza drahšie, kedže tam vstupuje dnešná cena benzínu a dialničné poplatky (len v taliansku sú skoro 40€ na jednu cestu) ale zároveň môže byť z toho príjemný výlet.

The post Ako sa dostať na Sardíniu? appeared first on Život pri mori.