Preskočiť na obsah
Home » Život na Sardínií » Ako sme rekonštruovali náš dom časť I.

Ako sme rekonštruovali náš dom časť I.

Hoci aj dnes, keď píšem tento článok po skoro troch rokoch ešte nie sme pri konci, chcel by som vám priblížiť ako môže vyzerať rekonštrukcia staršej nehnuteľnosti a čo sa dá zvládnúť prevažne svojpomocne a s malým dieťaťom.

Náš dom má skoro 50 rokov, je to jedna z prvých stavieb ktoré tu boli postavené a kúpili sme to od pôvodných majiteľov. Pani mala vyše 90 rokov a posledné desaťročia dosť výrazne zanedbávali údržbu. Preto bol dom v takom stave, že podľa fotiek sme pôvodne nechceli ísť ani na obhliadku. Z prvého dojmu sme boli znechutení, zdivočená zarastená záhrada, všetko zvonku hrdzavé, staré nabytky a závesy páchnúce naftalínom a desaťročia zažraná špina. Ale v momente ako sme vystúpili na terasu tak bolo rozhodnuté, výhľad nás úplne dostal. A nakoľko z práce s nehnuteľnosťami vieme, že základ je poloha, všetko ostatné sa dá zmeniť a tak sme sa do toho hneď pustili.

Naštastie aj napriek zanedbanému stavu bol dom obývateľný, tak sme začali tým, že sme kompletne vyčistili jednu izbu. Ako prvé sme kúpili nový matrac a chladničku a to bola naša základňa na výpravy do ďalších miestností. Mimochodom bola to moja prvá skutočná skúška z taliančiny, keď hneď po tom ako sme dostali kľúče som cez telefón musel objednať matrac a chladničku aby nám to doručili ešte v ten deň nech máme na čom spať 🙂 Namiesto bezhlavého vyhadzovania všetkého, ako nás pôvodne napadlo sme si po triezvom pohľade uvedomili, že veľa kusov nábytku sú kvalitné starožitnosti, tak sme sa rozhodli si ich ponechať. Hoci nemáme radi starožitné zariadenie inšpirovali sme sa štýlom Provance- starý nábytok natretý na bielo a taká predstava už nám bola prijatelnejšia. Čistenie a natieranie nabýtku tak bola jedna z prvých prác.

Postupne sme zisťovali, že po úprave vieme použiť väčšinu nábytku a zariadenia. Získame tak jedinečné kúsky, zachováme „ducha“ domu a v konečnom dôsledku ušetríme aj kopec peňazí. Je to tiež ekologický prístup, namiesto kupovanie nového využijeme to čo už tu je a nevytvoríme žiadny odpad. A tak sme čistili, brúsili a natierali všetko čo bolo kvalitné a malo zmysel si zachovať. Zopár kúskov bolo tak pekných, že by bola škoda do nich aj zasahovať. Napríklad ručne vyrezávaná drevená stena a lavica v chodbe je skutočne hodnotná starožitnosť a pokojne by mohla byť umiestnená na zámku. Rovnako aj komodu a jedálenský stôl v obývačke sme nechali v pôvodnom stave. Kompletná spálňa v Apartmáne Nord z masívneho dreva s doskami z čierneho mramoru pôsobila tiež ako z múzea. Nechceli sme však aby sa hostia cítili ako v múzeu tak sme ju natreli do štýlu Provance a pôsobí elegantne. Mimochodom za šuflíkmi sme našli starý nápis zo francúžštine s uvedeným rokom okolo 1930.

Reštaurovanie nábytku prinieslo veľkú estetickú zmenu, ale to bola len ľahká práca na úvod. Čo nám od začiatku najviac vadilo v hlavnom apartmáne bolo samostatné umiestnenie kuchyne mimo obývačky a tak nevyužitý priestor. Tiež sme nevedeli pochopiť, prečo na najkrajšej strane domu, v obývačke smerom na more, je tak málo okien. Neskôr sme sa dozvedeli, že domáci túto stranu často nevyužívali lebo bola na sever a bola tam zima a navyše im výhľad na more nebol vzácny, boli na to zvyknutí. Práve tieto dva problémy sme sa rozhodli riešiť spoločne, vybúraním nových veľkých okien smerom na more a premiestnením kuchyne. Mojím snom bolo mať uprostred kuchyne veľké okno s výhľadom na more nakoľko rád varím a chcem si to poriadne užiť 🙂

Takýto projekt sa ale nezaobíde bez oficiálneho povolenia pretože sa zasahuje do vonkajšej strany domu. Tak sme si museli zohnať miestneho geometra- projektanta ako sa im v taliansku hovorí. Čo je paradoxné tak tieto služby sú tu tak drahé, že samotné povolenie nás stálo viac ako celá práca vrátane materiálu. Preto tu má väčšina miestnych skoro všetko „na čierno“ ako sme sa neskôr dozvedeli. My sme však chceli mať všetko podľa zákona tak sme si poriadne priplatili. Ale nakoniec sa nám to aspoň trochu vrátilo, pretože kto nemá všetko oficiálne, nemôže čerpať žiadne dotácie, ktoré sme nakoniec využili pri inštalácí solárneho ohrevu vody.

Búrať sme začali koncom októbra a dúfali sme že počasie vydrží aby sme nezostali s dierou v dome počas dažda. Hlavnú časť búrania sme zverili miestnym remeselníkom, ja som si ponechal na zbúranie menšiu stenu a jedno okno. Okrem okien sme zbúrali aj priečku, ktorá tvorila zbytočný skladový priestor, zväčšili tak obývačku a pridali jej ďalšie veľké okno. Z pôvodne sľúbeného termínu jeden týždeň sme sa dostali na tri a to už prišli dažde a búrky. S polo otvoreným domom zabarikádovaným doskami sme čakali na výrobu okien a počas tohto obdobia sme žili zabarikádovaní v spálni, čo bola jediná izba kde sa kúrilo a bolo čisto. Po viac ako mesiaci sme už mali nové okná, to bola zmena! Bol to prvý veľký krok smerom k nášmu ideálu a dodnes si tento priestor veľmi užívame.

Z pôvodnej kuchyne sme sa rozhodli spraviť tretiu spálňu. Miestnosť bola kolom dokola obložená hnedými kachličkami veľmi odpudivej hnedej farby. Z pôvodného plánu všetko vybúrať sme aj kachličkám dali druhú šancu a rozhodli sa ich natrieť. Výsledok sa nakoniec celkom podaril a je to veľmi originálna spálňa s kachličkami 🙂 Existujúce rozvody vody z pôvodnej kuchyne sme po úprave využili na vírivku v spálni.

Medzitým nasledovalo ešte množstvo menších prác, ktoré už ani spomínať nebudem, ale prvé dva roky sme na dome robili v podstate každý deň. V ďalšom diely vám priblížim ako sme sa dopracovali k záhrade a bazénu 🙂

3 názory na “Ako sme rekonštruovali náš dom časť I.”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *